Absolútne „rozladenie“ národa

V dobe prebytku a hospodárskeho rozmachu by sme si všetci mali dopriavať slobody, pohody, dostatku a šťastia. Verím, že niektorí z nás tento status dosiahli a sú motivovaní, ale moje hnedé oko vidí bohužiaľ aj čosi iné. Pohľad, ktorý chcem predostrieť nie je ani sťažovaním si, ani výzvou, je to len motív k zamysleniu sa.

STORY (1)

S prižmúrenými očami (ázia style) som ráno cestoval do práce a tak akosi som v bdelej kóme rátal zastávky. Nové električky sú priestorné a nízke, takže seniorom sa do nich dobre nastupuje, avšak by som dizajnérom naznačil, že tie držadlá a tyče si môžu narvať kamsi, kde slnko nesvieti. Držať sa v nových električkách je skutočne výzva.

Ale aby sme neodbočili.. asi v polovici cesty pristúpil šedivejúci pán v stredných rokoch v sivom kabáte s kabelou a postavil sa k „označovaču“ cestovných lístkov. Nové zariadenie pripravené pre cestujúcich má mnoho vylepšení, ale jedno nedokáže; fungovať ako automat na cestovné lístky, kde strčíte istý objem peňazí a vylezie vám cestovný lístok.

Pán v utkvelej predstave, že toto je možné narval do prístroja 50 centov.

„Prepáčte, dal som tam 50 centov a nevydalo mi to lístok.“ obrátil sa na mňa s úpenlivou prosbou a ja som na neho vytreštil oči.

„Prečo ste to robili?“ zmätene som na neho hľadel.

„Aby som si kúpil lístok.“ odpovedal presvedčený o svojom konaní.

„Ale to je na označovanie lístka, nie na kúpu. Samozrejme to neplatí, ak máte kartu MHD..“ snažil som sa ozrejmiť funkcionalitu oranžovej „skrinky“.

Muž stíchol a zo desať minút ešte stále pred prístrojom a čakal. Neviem, či na to, že sa to zľutuje a ten lístok predsa len dostane, alebo na to, že ta minca silou vôle odtiaľ vypadne. Jednoducho stál. Potom si to rozmyslel a usadil sa na druhej strane vozidla a tváril sa nezúčastnene.

Zistenie 1:  ľudia robia veci prv, než sa nad nimi zamyslia (1). I mne sa to občas stáva, ale eliminujem to v maximálnej miere a hoci veľa opatrnosti tiež je skôr na škodu, nezaškodí si občas veci trochu i premyslieť.

STORY (2)

„Dobrý deň. Nevideli ste, nešla teraz niekedy šestka?“ dáma v modrom kostýme, s makeupom celebrity a s topánkami, ktorých opätky dodávali žene asi 10 centimetrov k tak už vysokej postave, stála pod svetelnou tabuľou, na ktorej svietilo, že električka č. 6 príde o dve minúty.

„Dobrý deň. O dve minúty príde.“

„Fíha, to ako viete? Ste jasnovidec?“ zaznel smiech.

Mlčky som ukázal na tabuľu nad hlavou: „Stojíte pod mojou vešteckou guľou“. Dodal som sucho.

STORY (3)

Čakám u nemenovaného lekára v dosť dlhom „rade“ a z nudy pozorujem okolie. Seniori usadení na modrých sedadlách hlasno debatia a tak sa snažím postojačky pretrpieť témy s dávkou senility a fekálnych zážitkov. Na vedľajších dverách, ku ktorým chodia ľudia so sadrami a modrinami je (na A4 papieri) veľký nápis: „Dr. Šulík dnes (dátum) neordinuje. Objednajte sa telefonicky na čísle…“ (* meno doktora je samozrejme zmenené, vymyslené).

Zameral som sa na matku s dieťaťom. Dieťa bolo mierne frustrované z nemocničného prostredia a otravovalo matku.
„Čo by si chcel? Nie, hľadám doktora teraz, potom pôjdeme kúpiť hračku. Prosím Vás, neviete, doktor Šulík dnes ordinuje?“ matka stála s dieťaťom pred dverami a papier jej div oči nedriapal a volal: „Čítaj ma!“.

Staršia žena jej odpovedá: „Tiež tu na neho čakám.“

„Veď tam máte na dverách napísané, že dnes Dr. Šulík dnes neordinuje.“ nevydržal muž v obleku, ktorý nervózne ťukal do mobilu.

„Aha ďakujem.“ dodala žena, šklbla synom a odišla. Staršia žena ostala sedieť: „Ja si počkám na sestričku, ona mi povie.“

Muž nemal záujem sa so ženou vybavovať a tak sa venoval svojej činnosti. Zanedlho sa o palici prišuchtal asi 80 ročný pán a s priduseným žargónom sa opýtal, či pán doktor Šulík dnes ordinuje.“

Muž v obleku sa zvrtol na opätku a tváril sa, že tam nie je. Ujala sa ho temer „rovesníčka“ a vysvetlila mu, že čaká sestričku, že sa jej spýta. Papier stále ticho visel na dverách.

Starý pán si sadol k roztrasenej žene a ďalšia „plodná“ debata bola na svete..

Zo skúseností viem, že ľudia nečítajú (2) a chodia zrejme s krčným golierom (3), preto sú takí nevšímaví! Teraz nemyslím tým knihy; hovorím o pokynoch, výzvach, výstrahách, návodoch a podobne. Môžete pred nich postaviť 5×5 metrov veľký plagát: „Pozor schod!“ ale i tak sa vám nejaké to percento nešťastníkov pokúsi potláčať zákonitosti gravitácie.

STORY (4)

„Ako sa píše zavináč?“ muž v okuliaroch, károvanej košeli a s postojom úspešného biznismana sa snaží napísať niekomu duchaplný mail.

„ALT GRAPH + V“ odpovedala kolegyňa.

„Ok.“ dodal a horlivo začal čosi písať.

O pár minút istý druh nekoordinovaných pohybov a zreteľného mrmlania dávali najavo, že ktosi prežíva krízu neistoty.

„Môžete mi znova povedať, ako sa píše ten zavináč? Zabudol som.“ reakcia muža bola mierne nervózna.

„ALT GRAPH (pravý ALT) + V“ odpovedala tá istá kolegyňa.

„Aha.“ opäť sa rozozvučali klávesy.

„Ako ten mail pošlem?“ obrátil sa na kolegyňu znova.

Ukázala mu, že stačí sa poriadne pozrieť a tlačidlo POSLAŤ má hneď hore na obrazovke nad textom, ktorý tak húževnato písal.

„Kde sa odhlásim?“

Kolegyňa už nereagovala a na opätovnú výzvu mu odpovedala, že sa pýta na skutočne triviálne veci, ktoré nie sú predmetom jej práce.

Denne sa stretávam s tým, že triviálne veci sú pre ľudí problémom. Trendy uľahčovať ľuďom život minimalistickým prístupom (4) k čomukoľvek tiež vedú k akejsi pohodlnosti a nadmerným nárokom: „Veď všetko máme mať naservírované v plnej paráde a najlepšie  vždy a všade.“ Načo „strácať“ čas tým, že si niečo zapamätám, zapíšem, osvojím, naučím sa s tým niečím pracovať …? Pohodlnieme pod tlakom novej vlny: „Všetko čo najjednoduchšie! Na jeden klik! Na jednom liste! Hneď.„. Skutočne nás to ale dovedie na cestu, ktorú chceme životom kráčať? Možno ako večný sťažovateľ s myšlienkou: „Veď vždy sa nájde niekto, kto mi to spraví…“ môže preplávať celý život…

Na druhú stranu sú aj veci, ktoré sú zbytočne prekombinované a zámerne postavené tak, aby väčšia väčšina ľudí tomu nerozumela.

ZDAR A SILU Všetkým!

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť